Uhrin vyrastal v obci Nová Ves nad Žitavou pri Nitre. Na strednú školu
chodil do Žarnovice, no potom ho študijné povinnosti zaviali do Prahy. V
Čechách sa napokon stal jedným z najlepších trénerov v histórii
tamojšieho futbalu. Jeho futbalová kariéra príliš úspešná nebola. V
rokoch 1959-1964 hrával za FK Admira Praha, potom pôsobil jednu sezónu v
FC Slavia Karlovy Vary a od roku 1965 do roku 1969 v SK Aritma Praha.
Potom sa postupne začal venovať trénerstvu. V roku 1976 sa dostal do
Sparty Praha na pozíciu asistenta. Už o rok neskôr si vyskúšal
legionársky chlebík v Alžírsku, kde viedol tím CR Belcourt. Po roku sa
opäť vrátil do Čiech. Počas desiatich rokov vystriedal päť klubov, medzi
inými i pražské kluby Spartu a Bohemians, potom v roku 1988 odišiel do
cyperského AEL Limassol. V rokoch 1989-1991 viedol RH Cheb a v
nasledujúcej sezóne už ako tréner Sparty Praha získal prvý veľký úspech.
"Rudých" takmer doviedol do finále v tzv. nultom ročníku Ligy majstrov
(1991/1992). V ňom Sparťania okrem iného zdolali na Letnej FC Barcelona
1:0 gólom Horsta Siegla.
Aj vďaka tomuto úspechu ho v roku 1994 vymenovali za trénera českej
reprezentácie. A už o dva roky neskôr Uhrin oslavoval svoj najväčší
úspech. Na ME 1996 sa Česi dostali do "skupiny smrti". Prehra v prvom
zápase s Nemeckom 0:2 im nedávala veľa nádeje do ďalšej fázy šampionátu.
No prišiel triumf 2:1 nad favorizovaným Talianskom a Uhrinovi zverenci
zamiešali postupovými kartami. Následná remíza 3:3 s Ruskom im dávala
nádej, o všetkom rozhodol posledný zápas v skupine medzi Talianskom a
Nemeckom. Ten sa skončil bez gólov a Česi prekvapivo postúpili do
vyraďovačky spolu s Nemcami.
Vo štvrťfinále narazili 23. júna v Birminghame na Portugalsko. Ďalej ich
poslal nádherný gól Karla Poborského, ktorý parádnym lobom prekonal
Vitora Baiu. V semifinále si Česi poradili s Francúzskom, keď po
bezgólovej remíze lepšie zvládli rozstrel z 11 m. Vo finále chceli
Nemcom vrátiť prehru zo skupiny. Do vedenia išli po góle Patrika Bergera
z penalty, ale v 73. minúte vyrovnal Oliver Bierhoff a ten istý hráč v
predĺžení drámu rozhodol.
Veľký úspech českého futbalu rezonoval dlho, no po rokoch odborníci
Uhrinovi naznačovali, že tento úspech jeho tím prakticky ubránil a veľa
futbalovej krásy neponúkol. A že podobne to bolo aj so Spartou pri
úspechu v LM. "Občas sa písalo, že som mal šťastie a len tak som
získaval úspechy. To je zvláštne. Vari je možné, aby človek mal 15 rokov
len šťastie a na tom založil celú kariéru? Vychádzal som z možností,
aké mužstvo malo. Na Eure nám chýbal druhý útočník, tak som taktiku
postavil na zaistenej obrane a dynamickom prechode do útoku. Legendárny
kouč Alex Ferguson potom vyhlásil, že to bolo skvelé, presne šité na
možnosti mužstva. On a ďalší ma vyhlásili za najlepšieho európskeho
trénera roku 1996. Od takýchto veličín to pre ma bolo veľké uznanie," spomínal Uhrin v rozhovore pre idnes.cz.
Po reprezentačnej trénerskej kariére pôsobil opäť v zahraničí. Viedol
saudskoarabský Al-Nassr, izraelský Maccabi Haifa, AIK Štokholm, či Apoel
Nikózia, od roku 1999 do 2001 sedel aj na reprezentačnej lavičke
Kuvajtu. V roku 2008 získal v Gruzínsku s klubom Dinamo Tbilisi po troch
rokoch majstrovský titul. Rok predtým získal cenu Václava Jíry. Tú
každoročne udeľujú osobnostiam, ktoré sa významne zaslúžili o rozvoj
českého futbalu. Okrem toho sa stal päťkrát trénerom roka v ČR.
Jeho poslednou trénerskou zastávkou bolo Slovensko. V sezóne 2009/2010
viedol Slovan Bratislava, ale na Tehelnom poli sa ohrial len niečo vyše
dvoch mesiacov. Skúsený kormidelník nedokázal s "belasými" postúpiť do
základnej skupiny Ligy majstrov, nedostal sa ani do Európskej ligy. A
tak na svoju funkciu abdikoval. "Mužstvo potrebuje nový impulz," uviedol po svojej rozlúčke.
Po skončení kariéry sa venoval podnikaniu, v tomto prostredí sa
pohyboval až do minulého roka. Staral sa o sanatórium vo Františkových
Lázních, ktoré mu patrí a dostaval ho z vlastných peňazí. Pomenoval ho
Mariot, teda po sídle národného tímu na ME 1996 v Anglicku. Vlani však
utrpel mozgovú príhodu a po vyliečení predal firmu do iných, rodinných
rúk. "Už by som o tom nechcel veľmi hovoriť, ale je pravda, že som sa
rozčúlil na jedného zamestnanca. Odviezli ma do sokolovskej nemocnice.
Bol som tam asi tri, alebo štyri dni priviazaný na posteli, bolo to
hrozne nepríjemné, nemohol som jesť. Užil som si toho dosť. Potom som
bol vo vojenskej nemocnici v Střešoviciach, na rehabilitácii, tam to
bolo dobré. A potom doma, na drile. Už sú to iba spomienky, aj keď zlé,
ale to sa nedá nič robiť. Keď sa ma na to niekto spýtal, povedal som:
´Áno, mal som mŕtvičku´. Nechcel som klamať," uviedol pre idnes.cz.
Jeho syn Dušan Uhrin ml. tiež dlhé roky pôsobil ako tréner v rôznych
kluboch. Aj on viedol Dinamo Tbilisi, v Čechách sedel na lavičke Plzne i
Slavie Praha. V rodinnej tradícii pokračuje aj jeho syn Dušan Uhrin
najmladší, ktorý momentálne pôsobí v prípravke v pražskej Hostivaři.